Chceli by sme sa s vami podeliť o svedectvá, ako nad rekonštrukciou presbytéria bedlí Pán. Neraz počas stavby sa ukázalo, že to nie je len hmotné dielo, ale predovšetkým duchovné.

Božia farnosť
Keď sme po tom, ako sa uvoľnili protipandemické opatrenia, plánovali práce, mali sme pred Vianocami k dispozícii asi 30 000 €. Chceli sme teda urobiť aspoň vitráž na kríži, s tým, že čo bude potom, sa uvidí. Po Veľkej noci padlo rozhodnutie urobiť celú 1. etapu, ktorej predpokladaná cena bola 100 000 €. Pri jej dokončení na účte znovu zostalo približne tých 30 000 €. Povedzte, nie je toto Božie dielo? Nie je to Boh, ktorý nás dokázal zomknúť, aby sme pochopili, že táto farnosť je jeho farnosťou. Že v tejto farnosti prebývajú jeho deti, ktorým záleží na tom, aby Boží chrám bol krásny, aby sa v ňom dobre cítili a mohli tak čo najlepšie budovať vzťah s Bohom.

Bočné oltáre
Na začiatku rekonštrukcie bolo potrebné odstrániť bočné oltáre. Zároveň sme chceli zachovať kameň, ktorý má svoju hodnotu a dal by sa využiť na iné účely. Rozmýšľali sme, akú firmu osloviť, keďže dve firmy nám túto prácu odmietli s tým, že to nejde urobiť bez rozbitia kameňa. Rozhodli sme sa dôverovať Pánu Bohu, veď je to jeho kostol. Ako čas plynul, blížil sa termín začatia prác a my sme stále nemali nikoho odvážneho, kto by sa pustil do oltárov. Dospeli sme k rozhodnutiu, že oltáre odstránime, aj za cenu, že by sa kameň nepodarilo zachovať. Oslovili sme teda znovu stavbárske firmy. Odmietli nás aj tentoraz, pretože na prácu bol krátky čas a už mali iné zákazky. Oltáre kvôli prašnosti bolo treba odstrániť skôr, ako sa vymaľuje kostol. Rozmýšľali sme aj nad svojpomocou, keď nám pán Synák, ktorého firma robí drevené práce, odporučil firmu pána Kresťana. Po dohodnutí nám poslal šikovných chlapov z Oravy, ktorí povedali: „Urobíme všetko pre to, aby sme ten kameň zachovali, ale neručíme za to.“ A naozaj, prácu urobili bravúrne, kameň zostal zachovaný. A na dôvažok, za svoju prácu nevzali žiadne peniaze, len prosili, aby sme za ich firmu a ich rodiny odslúžili svätú omšu.

Vývoz odpadu a spovedanie
Bočné oltáre sa začali odstraňovať v prvopiatkovom týždni. Bolo treba zariadiť naloženie a vyvezenie odpadu a zároveň zaistiť spovedanie veriacich už v pastoračnom centre, keďže v kostole sa robilo. Robotníci prišli zo dňa na deň, takže sme nemali možnosť osloviť ľudí vo farských oznamoch. Spolu s pánom kaplánom Danielom sme to teda riskli. Naložili sme 1200 kg odpadu na vozík, (trikrát sme to otočili) a šli do zberného dvora, kde bolo treba odpad znovu lopatami vyložiť. Poslednýkrát sme z fary odchádzali o 17.00. To už pomaly prichádzali ľudia na spoveď, ktorá začínala o 17.30, a krútili nad nami hlavami, že to nemáme šancu stihnúť, keď nás videli zaprášených v pracovnom oblečení. Naozaj vďaka Pánu Bohu sme to nielenže stihli, ale na fare nás čakal páter Šebastián, ktorý je vo farnosti pri chorej mame, aby nám pomohol so spovedaním. Znovu sa prejavila Božia dobrota a láska, ktorý nielenže zabezpečil odstránenie bočných oltárov, ale aj spovedanie kajúcnikov.

Búrka
Na začiatku rekonštrukcie bolo potrebné zasekať do steny elektrické káble, a teda v kostole bolo veľmi veľa prachu. Bolo potrebné vetrať, preto sme mali otvorené aj strešné okná. Treba ich zatvárať vždy, keď prší, aby sa dnu, najmä na koberec v presbytériu, nedostala voda. Jednu noc bola vonku búrka a okná zostali otvorené. Mohol ich vietor poškodiť a v kostole sme očakávali záplavu. Na prekvapenie, p. kostolník Martin našiel kostol v poriadku a suchý, bez jedinej kvapky vody. Je to preňho znak Božieho požehnania.

Práce na kríži
Jeden z pracovníkov s drevom nám povedal, že mali vo firme narezané a pripravené drevené pláty na obloženie kríža. Keď prišli do kostola, dva boli také veľké, že ich nemohli prestrčiť pomedzi lešenie na ich miesto. Museli ich rozrezať. Povedali si, že ich skúsia dať len na polovicu, aby nebolo vidieť veľa rezov. Po rozrezaní zistili, že drevené pláty pomedzi lešenie vojdú tak natesno, že medzi nimi a lešením zostane 2 mm medzierka. Po ich osadení zistili, že tak zapadli do seba, že vôbec nie je vidieť rez, kade boli rezané. Aj pre tohto skúseného robotníka to bolo znakom, že o toto dielo sa stará Boh.

Sobáš
No a posledná vec, ktorú je treba spomenúť je, že doteraz sa na rekonštrukcii zúčastnilo 6 firiem. Každá z nich má, okrem nášho kostola, aj iné zákazky. Napriek tomu sa dokázali tak zosúladiť, že práce plynulo na seba nadväzovali bez žiadnych prestojov. Ak sa aj niekedy ukazovalo, že bude nejaký prestoj, zrazu sa zistilo, že je to dobré, lebo predošlá firma nestíhala svoju prácu dokončiť. Poslednú sobotu mal byť sobáš. Snúbenci si ho naplánovali tak, aby už nebolo lešenie. Do piatku večera sme presne nevedeli, ako to dopadne, či sa všetko stihne urobiť. Nakoniec v sobotu doobeda sme lešenie zložili, cez obed upratali kostol a poobede už bola svadba. To obdivuhodné načasovanie všetkého znovu svedčí o Božej veľkosti a láske.

Preto by sme chceli znova poďakovať za každú Vašu modlitbu, za každé milé a povzbudivé slovo, ktoré nás povzbudzuje, za každú angažovanosť a každú pomocnú ruku. Ďakujeme za všetky milodary, bez ktorých by sa to nedalo uskutočniť. Veľká vďaka za všetko a prosíme o Vašu podporu aj naďalej.