Bratia a sestry, Cirkev nám na záver liturgického roka ponúka čítania o konci sveta. Cirkevní otcovia rozlišovali 2 konce sveta: ten, keď príde Ježiš na konci vekov, a potom osobné stretnutie s Kristom, keď človek zomrie, pretože smrťou sa pre nás končí tento svet a prechádzame do večnosti. „Duša človeka sa hneď po smrti postaví pred tvár Stvoriteľa,“ učí katechizmus, „a bude osobný súd.“

Koniec sveta – či už ten posledný, ale aj osobný smrťou každého z nás – budú predchádzať rôzne skúšky. Evanjelista Lukáš (21, 9b) hovorí: „Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď.“ Aj súčasná situácia na Slovensku sa nám môže zdať jednou zo skúšok, ktoré opisuje evanjelium. A my sa musíme pýtať, akú mám úlohu v tejto skúške? Ako sa mám ako kresťan zachovať? Čo by robil Ježiš na mojom mieste?

Na prvom mieste je pôst a modlitba. Počul som z úst kohosi: „Nerozumiem, prečo by som sa mal modliť za skončenie pandémie. Máme vakcínu, máme lekárov, máme liečebné postupy.“

Ak vidím, že trpia moji bratia a sestry, prežívajú bolesti, nemôžu sa nadýchnuť, zomierajú. Nie je to vari dôvod na modlitbu, aby v tomto utrpení obstáli a aby Boh od nás vzdialil toto utrpenie? Nezaslúžia si našu modlitbu lekári, zdravotníci, všetci, čo sa akýmkoľvek spôsobom snažia zachrániť ľudský život a pacienta vyliečiť? Nie je potrebná modlitba o dary Ducha Svätého pre našich vládnych predstaviteľov, aby im osvietil rozum a myseľ, aby robili správne rozhodnutia v tejto situácii? Nie je potrebná za každého z nás, aby sme vedeli, čo máme urobiť, aby sme si chránili našu vieru i naše zdravie? Je veľmi jednoduché kritizovať iných a je oveľa zložitejšie prísť s riešením. Jedným z riešení je práve modlitba v spojení s pôstom, pokáním a skutkami lásky. Tak, ako to robila prorokyňa Anna: „Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami“ (Lk 2, 37b).

No namiesto toho počúvame o iných veciach: o narastajúcej agresivite, o bezrúškových nájazdoch v obchodných domoch, o protestoch a konfliktoch s políciou, o falšovaní preukazov o očkovaní alebo testovaní, o ignorovaní základných hygienických opatrení… Učí nás tomuto správaniu Ježiš? Prečo sa kresťania zapájajú do týchto aktivít namiesto toho, aby zobrali do ruky ruženec, kľakli si pred bohostánok, či postili sa? Čo tak prejaviť viac úcty zo strany nezaočkovaných voči očkovaným a viac lásky a pochopenia zo strany očkovaných voči nezaočkovaným? Nie sme vari všetci bratia a sestry, a milované Božie deti?

Bratia a sestry, či vyjdeme z tejto pandémie ako víťazi či porazení, nezávisí od toho, či sa dáme zaočkovať alebo nie, či zostaneme zdraví alebo budeme chorí. Závisí to od toho, v akom stave bude naša duša. Či si tam necháme zakoreniť zlobu, hriech, klamstvo, hnev, alebo Božiu milosť a požehnanie.

Každé rozhodnutie so sebou prináša zodpovednosť niesť za to následky. Aj rozhodnutie zaočkovať sa alebo nie, prináša následky. Nielen zdravotné, ale hlavne morálne vo svedomí. Sv. Otec František hovorí – máme to na farskej stránke – že zaočkovať sa je skutok lásky. Stretám sa s farníkmi, ktorí tvrdia, že tomu nerozumejú, že to nie je skutok lásky, že to máme na stránke zbytočne dlho, že to nie je určené nám, a dokonca, že samotný Sv. Otec nie je právoplatným pápežom, a teda ho nemáme počúvať.

Pokúsim sa to teda vysvetliť. V prvom rade si treba uvedomiť, že Sv. Otec je riadnym nástupcom sv. Petra a vikárom Ježiša Krista na zemi. Má apoštolskú postupnosť, vzišiel zvolením z kardinálskeho zboru – konkláve – po uprázdnení pápežského stolca zrieknutím sa úradu v súlade s tradíciou a kánonickým právom Cirkvi. Kto teda neuznáva Svätého Otca Františka ako pápeža, ťažko hreší proti jednote Cirkvi a bez ľútosti a pokánia nemôže pristupovať k sv. prijímaniu, ktoré je vyjadrením jednoty.

Svätý Otec hovorí, že očkovanie je skutok lásky… Prečo?

Keď minulý rok na jar začala 1. vlna Covidu, so zovretým srdcom som pozeral obrázky zo severného Talianska, kde som pred niekoľkými rokmi študoval. Videl som preplnené nemocnice, pacientov na chodbách. Lekári nemali dostatok lôžok, nieto kyslíka alebo pľúcnych ventilátorov. Museli rozhodovať, ktorého pacienta pripoja na ventilátor a ktorého nie – ktorý zomrie. Keď som volal so známymi talianmi, hovorili mi, že záchranka k ľuďom nad 60 rokov nepríde vôbec, lebo nemajú v nemocnici miesto. Vtedy som si hovoril, že ak by som sa ocitol v takejto situácii, veľmi ťažko by som niesol, ak by pripojili na ventilátor mňa, uzdravil by som sa, ale niekto iný vedľa mňa by zomrel. Preto som sa rozhodol, no neviem, či by som to v danej situácii dokázal, že ak by sa takýto prípad stal mne, požiadať lekára, aby pripojil toho pacienta namiesto mňa. Dnes očkovanie beriem ako tento výber. Dúfam, že neobsadím ventilátor, ba ani lôžko niekomu inému. Niekomu, kto ho potrebuje viac ako ja. Niekomu, kto možno trpí úplne inou chorobou, ale kvôli covidu nemôže dostať nemocničnú starostlivosť.

Ďalším dôvodom je, že mnoho ľudí, aj mojich farníkov, zomrelo, pretože sa nestihli zaočkovať. Dnes na Covid zomierajú najmä ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať. Zatiaľ som nepochoval ani jedného zaočkovaného človeka, ktorý by zomrel priamo na Covid.

No a napokon je to solidarita s inými. Nebudem tu rozoberať, akú veľkú nálož vírusu má zaočkovaný a nezaočkovaný, ako môže jeden nakaziť iného a podobne. To prenechám medicíne. Ale vyjadrím to iba ekonomicky: 2 dávky vakcíny stoja 24€. Pobyt pacienta v nemocnici 1 472€, ak je napojený na pľúcnu ventiláciu 11 245€. (údaje prevzaté z poisťovne Dôvera) Ak k tomu pripočítame dôsledky pre celý spoločenský život na Slovensku, až po obmedzenia u nás v kostole, práve v tejto dobe je solidarita veľmi potrebná.

Na druhej strane, myslím si, že sú aj dôvody prečo sa nedať zaočkovať. Najmä zdravotný stav, alebo strach mamy, ktorá nosí pod srdcom dieťa, alebo mnohé ďalšie, o ktorých sa možno tak nehovorí, ale sú dôležité.

Boh pozerá na úmysel. Prečo človek konal alebo nekonal. Modlime sa, bratia a sestry! Modlime sa za seba navzájom, zaočkovaní i nezaočkovaní, aby sme sa nemuseli za niečo pred Pánom Bohom hanbiť, aby sme naozaj obstáli aj v tejto dobe. S čistým svedomím a plní Božej milosti. Amen.