Eucharistia

Eucharistia je najväčším darom pre Cirkev, je Najsvätejším, čo v Cirkvi máme. Pretože v nej je reálne prítomný živý Boh – Ježiš Kristus, a to bez ohľadu na našu vieru, na stav našej duše, či na iné podmienky. Dáva sa nám ako pokrm a nápoj. Ňou živí a nasycuje naše duše.

Jej hlavným poslaním je udržovať a rozvíjať Boží život, ktorý sme dostali pri krste.

Ježiš sa na nás obracia s naliehavou výzvou, aby sme ho prijímali vo sviatosti Eucharistie: „Veru, veru, hovorím vám: ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6,53).

1. Právo prijať Eucharistiu má každý pokrstený katolík, ktorému to právo nezakazuje.

2. Ak ešte od krstu nebol na svätom prijímaní, vyžaduje sa, aby bol náležite poučený a dôkladne pripravený.

3. Obdobie prípravy trvá približne 1 rok (u detí i u dospelých). Človek by mal poznať Božie prikázania, spoznať svoje hriechy, oľutovať ich, vedieť sa vyspovedať, vedieť kto je Eucharistia, rozoznať ju od obyčajného pokrmu a nápoja a úctivo ju prijať. Dospelí sa zvyčajne k prvému svätému prijímaniu pripravujú v rámci prípravy na sviatosť birmovania. Deti sa na prijatie Eucharistie pripravujú od veku užívania rozumu (asi 7. rok života), na Slovensku zväčša počas 3. ročníka ZŠ.

Kto chce prijať Ježiša Krista v Eucharistii, musí byť v stave milosti posväcujúcej. Preto ak si je niekto vedomý, že spáchal ťažký hriech, musí skôr ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia.

Ťažký (smrteľný) hriech je VEDOME, DOBROVOĽNÉ prestúpenie Božieho príkazu VO VÁŽNEJ VECI. Zjednodušene inými slovami: “Viem, že je to zlé a aj tak to naschvál urobím.”

Ľahký (všedný) hriech je prestúpenie Božieho prikázania, avšak jedna z podmienok (VEDOME, DOBROVOĽNE, VÁŽNA VEC) pri spáchaní zlého skutku chýba.

Boh nám odpúšťa všetky hriechy, ak ich úprimne ľutujeme. Ak je človek v stave ťažkého (smrteľného) hriechu, je potrebné čím skôr (keď si človek uvedomí, čo urobil) si vzbudiť tzv. dokonalú ľútosť – ľúto mi je toho skutku, pretože som ním urazil milujúceho Otca a prosím ho o odpustenie – a predsavziať si, že sa pri najbližšej príležitosti vyspovedám. Ak je človek v stave ľahkého (všedného) hriechu, aj tento je potrebné oľutovať, avšak nie sme povinní po každom ľahkom hriechu pristúpiť k spovedi. Ak človek nespáchal ťažký hriech, je potrebné pristúpiť k spovedi aspoň 1x ročne, najlepšie pravidelnejšie v 1-2 mesačnom intervale.

Sväté prijímanie je požívanie Tela a Krvi Pána Ježiša. Ježiš povedal: “Vezmite a jedzte: toto je moje telo” (Mt 26, 26). Teda človek, ktorý chce prijať Eucharistiu, pristúpi k rozdávateľovi svätého prijímania, ktorý ho vyzve: “Telo Kristovo,” a on odpovie: “Amen.” Takto vyzná svoju vieru v Kristovu prítomnosť v Eucharistii a prijme Eucharistiu takým spôsobom, ako prijíma chlieb. Necmúľa ju ako cukrík, nežuje ako žuvačku, neprehĺta ako tabletku, ale normálne požíva, ako povedal Ježiš: “Vezmite a jedzte”). 

Pred prijatím Eucharistie človek zachová tzv. eucharistický pôst, čo znamená  nejesť a nepiť 1 hodinu pred prijímaním, s výnimkou vody a liekov. Ak človek nevie, kedy prijme Eucharistiu (chorý nevie, v ktorú hodinu príde kňaz; človek sa zastaví v kostole a práve rozdávajú sv. prijímamie; …), eucharistický pôst ho neviaže.

Sv. prijímanie sa sa spravidla rozdáva pri svätej omši, ale môže sa sláviť aj mimo nej, najmä pre tých, čo nemohli byť na nej prítomní. Na sväté prijímanie sa máme snažiť ísť čo najčastejšie, aspoň každú nedeľu. Spravidla prijímame iba jedenkrát za deň. Dvakrát v ten istý deň môžeme prijímať, keď sme druhý raz na celej svätej omši.

Druhé sväté prijímanie v ten istý deň nie je pre väčšiu nábožnosť, pretože je to stále jeden a ten istý Ježiš, ale druhým sv. prijímaním vytvárame jednotu s prítomným spoločenstvom veriacich.

Eucharistiu prijímame spravidla pod spôsobom chleba. Niekedy veriaci prijímajú pod obidvoma spôsobmi (Telo i Krv), a to pri slávnostnejších príležitostiach pre zvýraznenie úplnosti obetnej hostiny. Avšak aj v premenenom chlebe aj v premenenom víne je jeden a ten istý Kristus. Či teda prijímame Telo Kristovo, alebo jeho Krv, alebo pod obidvoma spôsobmi, stále prijímame jedného a toho istého Krista.

Sväté prijímanie má tri fázy:

• príprava,
• vlastné prijímanie
• spolužitie s Kristom po prijímaní

Kto chce prijať Ježiša Krista v eucharistickom prijímaní, musí byť v stave milosti. Ak si je niekto vedomý, že spáchal smrteľný hriech, nesmie prijať Eucharistiu, ak prv nedostal rozhrešenie vo sviatosti pokánia. Všedné hriechy treba oľutovať na začiatku každého eucharistického slávenia. Sväté prijímanie Kristovho tela a jeho krvi prehlbuje zjednotenie prijímajúceho s Pánom, odpúšťa mu všedné hriechy a chráni ho pred smrteľnými hriechmi.

Cirkev vrelo odporúča veriacim, aby pristúpili k svätému prijímaniu, keď sa zúčastnia na slávení Eucharistie (svätej omši); ukladá im povinnosť urobiť tak aspoň raz do roka vo veľkonočnom období.